Na slovensku poznáme túto veveričku pod názvom Kanadská veverička.

V čechách Čikari červený.

Anglický názov je American red squirrel.

Latinský názov Tamiasciurus hudsonicus.

Kanadská veverička je denný živočích. Najviac aktívna je v skorých ranných a neskorých popoludňajších hodinách.

Kanadské veveričky sú teritoriálne. Teritoriálne znamená, že si svoje územie značkujú, chránia a vyháňajú z neho všetkých votrelcoch svojho druhu, samcov aj samičky.

Veveričky kanadské v prírode žijú samé. Je to osamelé zviera, s výnimkou matiek a ich mláďat. Nikdy nežijú vo dvojici, ani v skupinách. Preto, ak chce niekto chovať jednu veveričku, tak sa nemusí báť, že jej bude samej smutno, lebo je to pre veveričku prirodzené. Skôr je pre nich neprirodzené, ak sú vo dvojici, alebo ich je viac v jednej klietke, alebo voliere, pretože sú teritoriálne a svoje teritórium si chránia a vyháňajú z neho každého votrelca svojho druhu.

Veveričky kanadské sú promiskuitné (polygynandrous), čo znamená, že samice netvoria výhradne pár s jedným samcom, ale v čase ruje sa pária s viacerými samcami.

Samica, ako je vyššie písané, je samostatné, teritoriálne zviera, ktoré si svoje teritórium chráni a vyháňa z neho všetkých votrelcov svojho druhu.

Samica pustí do svojho teritória samcov len v čase estru (ruje).

Predtým, ako sa dostane do estru, značkuje okolie, čím dáva samcom z okolitých teritórií vedieť, že bude v estru. Ruja u veveričky kanadskej trvá len 1 deň. Preto sa v tom čase potrebuje páriť s viacero samcami, aby určite prišlo k oplodneniu.

Akonáhle je po párení, samci odchádzajú do svojho teritória a samica preberá výhradnú zodpovednosť za rodičovskú starostlivosť o potomstvo, teda stará sa o ne sama. Keď ich vychová, tak ich vyženie zo svojho teritória a žije znovu sama.

Pri odchove tejto kanadskej veveričky chováme v jednej voliere samicu so samcom.

Samozrejme, v prírode žijú samice aj samci sami a stretnú sa len v čase ruje, aby salec oplodnil samicu. V chove to však nieje úplne možné, lebo ako by sa potom párili a mali mladé? Samice sú v ruji len jeden deň a vy neviete kedy to bude, aby ste na túto dobu dali do voliery k samici samca, tak preto pri samici vo voliere musí byť samec.

Mimo chovnej sezóny, teda v čase, keď je samica kotná, alebo má mladé, nebývajú so súžitím takto chovaných veveričiek, samca so samicou, problémy.

Keď je ale samica kotná, alebo keď okotí mladé, tak je niekedy potrebné samca odchytiť a dať z voliery preč, lebo dochádza k bitkám medzi samcom a samicou.

Príčinou je väčšinou samica, ktorá napáda samca, lebo si chráni svoje mladé. Ale k bitkám môže prichádzať už skôr, v čase, keď je samica kotná, snaží sa samca vyhnať zo svojho teritória, čo samozrejme vo voliere nieje možné.

Bitkám predchádza naháňanie väčšinou samca samicou, škrekot... Veľakrát samica napáda samca, keď ide k žrádlu, alebo vode. Preto je veľmi dôležité, mať priestrannú volieru, aby mal samec možnosť pred samicou utiecť. Tak isto je dôležité mať žrádlo a vodu na viacerých miestach a mať búdky s dvomi otvormi, aby pri napadnutí v búdke mal napadnutý z búdky ľahšiu možnosť utiecť.

Pre začínajúceho chovateľa je veľmi ťažké rozoznať, kedy prichádza k bitkám medzi samcom a samicou a kedy sa jedné len o rituál párenia.

Rituálu párenia totižto taktiež predchádza naháňanie väčšinou samici samcom, škrekot..., ale za účelom nie bitky a vyháňania votrelca z teritória, ale za účelom párenia.

Nedoporučujem chov kanadskej veveričky samca s dvomi a viac samicami.

Sám som tento spôsob vyskúšal vo voliere o veľkosti dĺžka 3m, šírka 1m a výška 2,8m. Vo voliere som mal 7 búdok a na 3 miestach kŕmne pulty a vodu.

Už mimo chovnej sezóny prichádzalo k častým napádaním jednej samice druhou. Napriek častým bitkám medzi samicami, obe samice mali po 6 kusov mladých. Bitky medzi samicami, ale aj medzi samicami a samcom boli ale neustále. Každý deň som nachádzal zabité mladé povyhadzované z búdok. Problém bol ten, že som nevedel oddeliť samice, lebo som nevedel zisťiť, v ktorej búdke sú mladé tej ktorej samice. Z 12 mladých prežilo len jedno, ktoré ležalo v kúte voliery a našťastie ho ešte nestačili zabiť. Musel som ho dokrmiť ručne náhradným mliekom.

U veveričky kanadskej, párenie musí prebehnúť rýchlo, pretože samice sú v ruji (plodné) len jeden deň v každom chovnom období (každá sezóna trvá 105 dní).

Samec bude prenasledovať (naháňať) samicu, potom sa s ňou bude páriť niekoľkokrát, aby zabezpečili oplodnenie samice.

K počatiu dochádza takmer okamžite po párení a gravidita trvá iba 35 dní.

Kanadské veveričky majú zvyčajne dva vrhy za rok. Vrhy môžu obsahovať až osem mláďat, ale zvyčajne má štyri až šesť mláďat. Tieto mláďatá opúšťajú hniezdo vo veku asi 42 dní. Dojčené sú ale do veku približne 70 dní. Po ukončení dojčenia, odstavení, sú mladé veveričky úplne samosttné. Sú vyháňané z teritória matky, aby si našli svoje vlastné teritórium.

Toto platí aj v odchove tejto veveričky vo voliere.

V tomto období pri chove treba mladé veveričky oddeliť od samičky a dať do inej voliery, lebo hlavne po prvom, jarnom vrhu, sa samica začne pripravovať na druhý vrh a snaží sa mladé vyhnať zo svojho teritória, čo vo voliere nieje možné a preto by ich mohla aj zabiť.

Veľkosť a celkový vzhľad dospelých dosahujú vo veku 125 dní.

Kanadské veveričky sú rozšírené na severoamerickom kontinente. Možno ich nájsť na väčšine územia Aljašky a Kanady. Vyskytujú sa aj v štátoch

Od roku 2008 sú kanadské veveričky klasifikované ako neohrozené na ICUN Červenom zozname a vládou Spojených štátov.

Sú veľmi rozšírené a bežné, majú vhodnú lokalitu v celom ich území výskytu a nečelia žiadnym významným hrozbám.

Jeden poddruh, Mt. Graham Kanadskej veveričky (Tamiasciurus hudsonicus grahamensis), je ohrozený podľa ICUN Červenom zozname. Tento poddruh sa vyskytuje len v juhovýchodnej Arizone a jeho populácia je asi 150 jedincov. (Ruff a Wilson, 1999).

Veľkosť Kanadskej veveričky závisí od miesta, z ktorého pochádzajú. Na určitých miestach výskytu sa nachádzajú tieto veveričky menšie, na iných miestach výskytu väčšie.

Kanadské veveričky môžu byť 270 až 385 mm dlhé, vážiace 200 až 250 g. Chvost dlhý 92 až 158 mm. Zadné nohy sú 35 až 57 mm dlhé a ich uši sú 19 až 31 mm.

Farba srsti je vysoko variabilná. Kanadské veveričky v rôznych častiach ich výskytu môžu vyzerať úplne inak. Kožušina má rovnakú farbu v letnom aj zimnom období.

Srsť na chrbte je zvyčajne hnedá, alebo olivovo červenej farby.

Počas leta, čierny pruh sa tiahne pozdĺž ich boku.

Brucho je biele, alebo krémovej farby.

Chvost je často ohraničený bielou.

Svoje veľké čierne oči obopínajú biele pruhy.

Chvost nie je tak tučný, alebo hustý.

Celkový počet zubov je 20 alebo 22 v závislosti od prítomnosti horného P3.

Sú dobre prispôsobené pre lezenie a beh po stromoch. Majú svalnaté telá, silné pazúry a silné zadné končatiny.

Kanadské veveričky vo všeobecnosti pĺznu dva krát ročne, hoci chvost im pĺzne len raz za rok.

Prvé pĺznutie začína na jar od konca marca do augusta. Pĺznutie začína na predných nohách a končí na chrbte.

Druhé pĺznutie je od konca augusta do začiatku decembra a začína na chvoste a potom postupuje na hrudník a hlavu a na koniec na nohy a boky.

Pĺznutie môže byť dôležitým ukazovateľom veku.

Kanadské veveričky majú definovanú chovateľskú sezónu, ktorá trvá 105 dní, čo môže nastať raz alebo dvakrát za rok. Pária sa na začiatku jari. Gravidita potom vrcholí od marca do mája a druhá v auguste až začiatkom septembra.

Systém párenia (promiskuitný)

Kanadské veveričky sú všeobecne charakterizované ako promiskuitné. Vo voľnej prírode sa pária s viacero samcami, podobne ako samci pária viac samíc.

Samice predtým, ako sa dostanú do estru (ruje), značkujú okolie, čím dávajú samcom znamenie, že sa nachádzajú na území samice v estru. Je to z toho dôvodu, že samice sú v ruji iba 1 deň v rozmnožovacej sezóne. Preto potrebujú prilákať samcov, aby prišlo k kopulácii a oplodneniu.

Kopulácia zvyčajne trvá niekoľko minút a vyskytuje sa niekoľkokrát v popoludňajších hodinách jediného dňa, keď je samica v ruji. Kopuláciu často iniciuje samica. Párenie sa najčastejšie vyskytuje na zemi alebo na dolných vetvách stromov. Počas párenia samec drží samicu zo zadu okolo brucha.

Je bežné, že sa samci i samice zapoja do starostlivosti o pohlavné orgány pred a po kopulácii.

Po kopulácii nemá samec so samicou žiadny ďalší kontakt a samec sa vráti na svoje územie.

Samica sa o svoje mláďatá stará sama.

Kanadské veveričky žijú dlhý život v porovnaní s ich veľkosťou. Najstaršie veveričky vo voľnej prírode mali 10 rokov a najstaršie v zajatí 9 rokov. Ich priemerná dĺžka života je 5 rokov.

Avšak, kanadské veveričky vo voľnej prírode majú ťažkosť prežiť prvý rok života. V skutočnosti len 25% kanadských veveričiek sa dožije viac, ako jeden rok života.

slnečnica veľká

vlašské orechy

lieskové orechy

arašidové oriešky

žalude

čučoriedky

maliny

hríby

šišky z ihličňanov

kukurica v mliečnej zrelosti

granule

občas piškóty

mrkva

jablko

konáre z ihličňanov

konáre z vŕby

konáre z ovocných stromov